Aktivity 1.-4. ročníka

Noc s Andersenom je zaujímavé podujatie, ktorého 5. ročníkom vyvrcholili tohoročné aktivity venované knihám a čítaniu na našej škole. Je to zároveň pripomienka výročia narodenia dánskeho rozprávkara H. Ch. Andersena a jeho tvorby.

Tento ročník, ktorý sa konal 01.04., sme venovali rozprávke Cisárove nové šaty a takto sme sa po dlhom čase pandemických obmedzení opäť zapojili do medzinárodného projektu, ktorého sa zúčastnilo mnoho verejných a školských knižníc Slovenska, a tiež knižničné zariadenia po celom svete.

Celkovo strávilo noc v knižnici aj niekoľko tisíc slovenských detí a nás teší, že naši žiaci z 2.A a 3.B boli medzi nimi. Počas večera sme si užili veselý a podnetný program a navštívili sme aj rozprávkový svet plný detskej fantázie.

Hneď v úvode sme si všetci vypočuli pilotnú rozprávku Cisárove nové šaty, po ktorej nasledovali tvorivé dielne a výroba eko šiat z papiera. Počas aktivít sme sa svedomito pripravovali na hlavnú udalosť večera – CISÁRSKY BÁL, kde každý účastník mohol preukázať nielen kreativitu svojich rúk, ale aj šikovnosť svojich nôh pri veselej tanečnej zábave. Nemohlo tiež chýbať ani nočné hľadanie pokladu, ktorý sa po splnení všetkých úloh skutočne podarilo nájsť, za čo si hľadači vyslúžili odmenu.

Ukonaní po dobre vykonanej práci sme rýchlo zaliezli do spacích vakov v našej cisárskej školskej knižnici a s úsmevom na tvári sme pokračovali v snívaní svojho sna. Veď rozprávkových postavičiek a super príbehov je v knižnici nespočetne. Ráno bol každý účastník odmenený pamätným listom pre milú spomienku na túto nezabudnuteľnú noc.

Prišla jar a k nám na školský dvor dňa 13.4. zavítal vetroň. Ukázať nám ho prišiel rodič nášho žiaka, p. Jozef Sobek. Pre žiakov I. i II. stupňa si pripravil odborný výklad obohatený osobnými skúsenosťami a zážitkami. Odvážni žiaci si do vetroňa sadli, a tí najodvážnejší absolvovali i zavretie kokpitu.

Jedná sa o bezmotorový vetroň LS1-f nemeckej výroby (fabrika Roland Schneider) s rozpätím krídel 15 m, 240 kg pohotovostnej hmotnosti a 390 kg maximálnej hmotnosti (t.j. s pilotom a záťažou). Kĺzavosť dosahuje 1:40, čo znamená, že z jedného kilometra výšky vie konkrétny typ vetroňa prekĺzať až 40 km vzdialenosti. Optimálna rýchlosť letu je 100 km/h, maximálna rýchlosť 250 km/h. Vetroň štartuje za pomoci vlečného (motorového) lietadla na 40 a viac metrov dlhom lane. Po vystúpaní do výšky, v ktorej už dokáže stúpať sám, sa od vlečného lietadla odpojí a začne oblohu brázdiť po svojom. Najčastejšie využíva na stúpanie do výšin stúpavé, čiže termické alebo teplé prúdy, ktoré sa vytvárajú na základe nerovnomerného ohrievania zemského povrchu. Niektoré časti povrchu sa ohrievajú viac (napríklad pooraná černozem), iné menej (napríklad jazerá). A ako vieme z hodín fyziky – teplý vzduch stúpa nahor a studený vzduch klesá nadol. Teplý vzduch/stúpavý prúd má po ohreve slnkom dostatok energie na to, aby dokázal „uniesť“ aj niekoľko sto kíl vážiaci vetroň a vyniesť ho do výšin. Pri vyhľadávaní stúpavých prúdov veľmi pomáha citlivý prístroj, ktorý ukazuje okamžité stúpanie/klesanie, tzv. variometer. Pri vhodnom počasí dokáže takýto vetroň preletieť aj stovky kilometrov. S p . Sobekom za kormidlom ho v akcii môžeme vidieť najčastejšie v oblasti Sabinova.

Okrem bezmotorových vetroňov (ktoré štartujú buď v aerovleku - na lane za motorovým lietadlom, alebo sa využíva vzlet navijakom) existujú aj vetrone s motorom, ktorý im slúži buď na vzlet, alebo aj samostatný let (napr. pre návrat na letisko). Každý vetroň je vybavený rádiostanicou, systémom varovania v prípade blízkosti ďalšieho vetroňa či iného lietadla, a GPS systémom pre určenie polohy a prípadne pre športové účely.