Pri príležitosti ukončenia 2.sv. vojny a oslobodenia nášho mesta, ktoré si každý rok s hrdosťou pripomíname, sme dňa 17.5. mali možnosť navštíviť pamätník holoukastu v Bardejove, ktorý bol postavený na znak úcty k židovským spoluobčanom, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne a do svojho mesta sa už nikdy nevrátili. Vďaka odbornému výkladu p.Hudáka ml., ktorý nás svojím rozprávaním o židovskej kultúre a osudoch bardejovských židov vo vojnových časoch zaujal, sme mnoho vecí pochopili a začali sa nad nimi aj zamýšľať.
Odkiaľ pramenila nenávisť voči týmto našim spoluobčanom? Aký zmysel malo ich vyvražďovanie? Prečo sa ľudia k sebe správali ako zvery? Nenachádzame istú paralelu tejto nenávisti založenej na náboženskej či rasovej neznášanlivosti medzi ľuďmi aj v súčasnosti? Kam až môže dospieť extrémistické zmýšľanie ľudí? Z rozprávania p. Hudáka sme sa dozvedeli, že v roku 1940 v Bardejove malo židovské občianstvo 2441 ľudí, takže v roku 1942 mohlo mať židovské občianstvo cca 2600 ľudí. V tom istom roku sa konal aj prvý transport našich židovských spoluobčanov. Za prvé dva mesiace bolo z celého okresu deportovaných 3082 židov (z Bardejova a okolitých dedín). Po ukončení vojny sa na územie Slovenska vrátilo viac ako 600 židov. Asi polovica deportovaných bardejovských židov sa vrátila späť do Bardejova. Bol to jediný spôsob, ako zistiť, či ich blízki prežili. Dokonca aj po skončení vojny to nemali jednoduché. Keď sa preživší a pozostalí židia vrátili späť do Bardejova, museli sa dennodenne vyrovnávať s ťažkými životnými podmienkami. Často mali problém získať svoj majetok späť, pretože keď boli deportovaní do koncentračných a pracovných táborov, ich majetok (príbytky, záhrady, firmy) bol rozpredaný alebo darovaný iným ľuďom, ktorí im ich majetok odmietli po vojne vrátiť späť. V roku 1948 väčšina židovských rodín z Bardejova emigrovala do Spojených štátov a Izraela. V tom roku žilo v Bardejove len 256 ľudí židovského pôvodu. Ostali najmä tí, ktorí verili, že komunizmus vytvorí sociálne spravodlivú spoločnosť a vytvorí protiváhu nacizmu.
Židovská komunita však v Bardejove zanikla. Vďaka obnove židovských stavieb a výstavbe pamätníka holoukastu sa pomaly objavuje stopa pestrej minulosti židovskej komunity. Aj vďaka zachovaniu a obnove židovských pamiatok bol Bardejov v roku 2000 zapísaný na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ďalej sme sa od nášho sprievodcu dozvedeli, že aby sa Bardejovu naďalej darilo obnovovať židovské pamiatky, bol vytvorený projekt. Poslaním tohto projektu "Bardejovské suburbium - záchrana, obnova a reštaurovanie Starej synagógy" je oživenie jedinečného areálu židovských stavieb na Mlynskej ulici v Bardejove.
Zrekonštruovaná synagóga spolu s novopostaveným pamätníkom holoukastu významne prispieva ku prezentácii náboženského a kultúrneho centra jednej z najstarších židovských komunít na Slovensku. Týmto obnovovaním pamiatok vzdávame úctu nielen mŕtvym ale dávame jasne najavo aj nesúhlas s nezmyselnými myšlienkami a teóriami, ktoré dovolili ľudstvu dospieť k takýmto hrôzam a vraždeniu nevinných ľudí iba kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu.
Je to už 70 rokov, kedy si pripomíname ukončenie 2. sv. vojny. Nie je to až tak ďaleko, preto si vážme, že žijeme v štáte, kde vojna nie je a vážme si aj to, že môžeme voľne študovať a žiť v pokoji a mieri. Nesmieme zabúdať aj na tých, ktorí tu už medzi nami nie sú, pretože navždy zostanú v našich srdciach ako hrdinovia, ktorí bojovali za slobodu a mier. Počas 2. sv. vojny zahynulo zhruba 6 miliónov židov. Ani celé Slovensko nemá taký počet obyvateľov.
Celá exkurzia trvala cca 2 hodiny. Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok, z ktorého si berieme veľké ponaučenie do života.
Benjamín Pšenčík, 9.B
Fotoalbum sa otvorí po kliknutí na obrázok.
