• Aktivity 1.-4. ročníka

        • Zážitok s vetroňom

        • 25.04.2022 10:28
        • Prišla jar a k nám na školský dvor dňa 13.4. zavítal vetroň. Ukázať nám ho prišiel rodič nášho žiaka, p. Jozef Sobek. Pre žiakov I. i II. stupňa si pripravil odborný výklad obohatený osobnými skúsenosťami a zážitkami. Odvážni žiaci si do vetroňa sadli, a tí najodvážnejší absolvovali i zavretie kokpitu.

          Jedná sa o bezmotorový vetroň LS1-f nemeckej výroby (fabrika Roland Schneider) s rozpätím krídel 15 m, 240 kg pohotovostnej hmotnosti a 390 kg maximálnej hmotnosti (t.j. s pilotom a záťažou). Kĺzavosť dosahuje 1:40, čo znamená, že z jedného kilometra výšky vie konkrétny typ vetroňa prekĺzať až 40 km vzdialenosti. Optimálna rýchlosť letu je 100 km/h, maximálna rýchlosť 250 km/h. Vetroň štartuje za pomoci vlečného (motorového) lietadla na 40 a viac metrov dlhom lane. Po vystúpaní do výšky, v ktorej už dokáže stúpať sám, sa od vlečného lietadla odpojí a začne oblohu brázdiť po svojom. Najčastejšie využíva na stúpanie do výšin stúpavé, čiže termické alebo teplé prúdy, ktoré sa vytvárajú na základe nerovnomerného ohrievania zemského povrchu. Niektoré časti povrchu sa ohrievajú viac (napríklad pooraná černozem), iné menej (napríklad jazerá). A ako vieme z hodín fyziky – teplý vzduch stúpa nahor a studený vzduch klesá nadol. Teplý vzduch/stúpavý prúd má po ohreve slnkom dostatok energie na to, aby dokázal „uniesť“ aj niekoľko sto kíl vážiaci vetroň a vyniesť ho do výšin. Pri vyhľadávaní stúpavých prúdov veľmi pomáha citlivý prístroj, ktorý ukazuje okamžité stúpanie/klesanie, tzv. variometer. Pri vhodnom počasí dokáže takýto vetroň preletieť aj stovky kilometrov. S p . Sobekom za kormidlom ho v akcii môžeme vidieť najčastejšie v oblasti Sabinova.

          Okrem bezmotorových vetroňov (ktoré štartujú buď v aerovleku - na lane za motorovým lietadlom, alebo sa využíva vzlet navijakom) existujú aj vetrone s motorom, ktorý im slúži buď na vzlet, alebo aj samostatný let (napr. pre návrat na letisko). Každý vetroň je vybavený rádiostanicou, systémom varovania v prípade blízkosti ďalšieho vetroňa či iného lietadla, a GPS systémom pre určenie polohy a prípadne pre športové účely.

          P. Sobekovi ďakujeme za ochotu podeliť sa so svojimi zážitkami, skúsenosťami aj odbornými informáciami a prajeme mu veľa šťastných nalietaných hodín.


          Fotoalbum sa otvorí po kliknutí na obrázok.
        • Naspäť na zoznam článkov