Dejepis

...kým budeme žiť my, aj oni budú žiť a milovať, pretože sú našou súčasťou, pokiaľ na nich s láskou spomíname...

V prvé novembrové dni prichádzame na cintoríny, aby sme s vrúcnou úctou postáli pri hroboch našich blízkych, aby sme v tichom šepote pozdravili tých, ktorí spia v hroboch svoj večný spánok. Spomíname na nich, na ich život, na ich prácu, na ich zásluhy o našu prítomnosť.

Územie Slovenska je posiate aj stovkami hrobov protifašistických bojovníkov. Niektorých pochovali na lúkach alebo v lese, tam, kde padli, iní našli miesto na spoločných cintorínoch.

Jeden z nich, Evanjelický cintorín sv. Anny, navštívili aj žiaci našej školy zo 6.B triedy, aby si spomenuli na aktívneho organizátora partizánskeho hnutia v okrese Bardejov, pána Andreja Svianteka, ktorého meno nesie jedna ulica v našom meste. Mnohí ani netušia, kto to bol. Andrej Sviantek sa narodil v Bardejove v roku 1908. Po ukončení ľudovej školy nastúpil do práce ako piliarsky robotník. Neskôr začal pracovať ako drevorubač v lesoch v okolí Bardejova. Roku 1939 ho vymenovali za okresného vedúceho ilegálnej komunistickej strany. ÚŠB ho zatkla a odviedla na gestapo, kde ho vyšetrovali a týrali. Odtiaľ ho odvliekli do väzenia v Ilave. Po prepustení sa vrátil k rodine, ale zároveň nadviazal styky s partizánmi. Šiesteho septembra 1944 za tragických a dodnes nevyjasnených okolností  38-ročný Andrej Sviantek padol v obci Livov a spolu s ním aj neznámy partizán.

Vojna – to je nekonečné utrpenie v rôznych podobách. Mali by sme si ešte viac uvedomiť, že povojnový mierový a súčasný život sa zrodil zo smrti miliónov obetí, ktorým patrí naša úcta a vďaka.


Fotoalbum sa otvorí po kliknutí na obrázok.[nomore]