Tiché miestnosti, staré fotografie a zopár osobných predmetov nás preniesli do čias, keď tu žili ľudia so svojimi každodennými radosťami i starosťami. Mali svoje sny, plány do budúcnosti, dôsledne praktizovali svoju vieru, venovali sa práci, vzdelávali sa, vychovávali deti.  Až do chvíle, keď bol ich život náhle a násilne narušený. Niektoré príbehy nás dojali, iné nám pripomenuli hodnotu vzájomného rešpektu. Vypočuli sme si zaujímavé rozprávanie sprievodkyne a odchádzali sme s hlbším pocitom úcty k týmto tichým pamätníkom ťažkých ľudských osudov.

Fotoalbum sa otvorí po kliknutí na obrázok.