Iné

Pred samotným začatím simulácie nás uviedli do deja prípadu. Išlo o vraždu, ktorá sa stala v roku 2015. Na súde malo zaznieť už iba vynesenie rozsudku, keďže obžalovaný sa na okresnom súde odvolal. Po tomto sa to začalo. Príslušníci väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) priviedli obžalovaného spútaného a s vrecom na hlave. Posadili ho do lavice pred súdom, ktorý hneď začal s vyhlasovaním rozsudku a všetci sa museli postaviť. Obžalovaný sa otáčal a slovne zasahoval do rozsudku. Vyvrcholilo to až do toho, že spadol a snažil sa ujsť. Ale príslušníci ZVJS stáli hneď vedľa neho, spacifikovali ho a posadili naspäť na miesto. Po ukončení simulácie obžalovaného naspäť odviedli, ale vzápätí sa vrátil ako šéf zložiek ZVJS v Prešove. Po zodpovedaní otázok, ktoré sme im kládli, nás vzali do cely predbežného zadržania. Hovorili nám všetky základné informácie, ako napríklad koľko môže byť v cele obvinených, koľko príslušníkov ZVJS by malo byť na jedného obvineného a podobne. Prezradili nám aj pár zaujímavostí, ako napríklad to, že v tejto cele pred začatím pojednávania sedel aj Mikuláš Černák, a aj to, že počas jeho pobytu tu boli bezpečnostné opatrenia zvýšené až tak, že na strechách okolo boli ostreľovači. Hneď nato nás zobrali do ďalšej pojednávacej miestnosti, ale tentoraz bola prázdna, takže sme si mohli sadnúť na miesta sudcov, prokurátora, obvineného a tak ďalej. Tu nám už bližšie vysvetlili, kde kto sedí a aké má úlohy, načo slúži konkrétne vybavenie miestnosti a načo slúži miestnosť za sudcovským stolom. Neskôr sme sa presunuli von do areálu na ukážku cvičených psov s ich psovodmi. Jeden psovod nám so svojím psom začal ukazovať základné príkazy, ktoré musí pes ovládať. Potom nám predviedli simuláciu situácie, v ktorej sa občan snažil priblížiť k priestoru, ktorý bol strážený dvoma psovodmi so psami. Nereagoval na slovné upozornenia, ktoré jasne hovorili, aby sa nepribližoval. Keďže nato nereagoval, museli vypustiť psov najprv s náhubkom, potom aj bez. Pes sa mu samozrejme zahryzol len do výstuže. Po ukončení tejto ukážky nás vzali opäť do vnútra do ďalšej miestnosti, v ktorej nás už čakala zamestnankyňa projektu Elektronického systému na monitorovanie osôb (ESMO), ktorý spadá pod Ministerstvo spravodlivosti. Ukázala nám rôzne typy monitorovacích prístrojov, ktoré používajú pri špecifických prípadoch, ako sú napríklad trest domáceho väzenia, zákaz priblíženia a podobne. Jeden typ týchto monitorovacích prístrojov je určení pre osoby, ktoré sa cítia ohrozene a boja sa o svoj život. Toto užívanie prístroja je samozrejme dobrovoľné. Porozprávala nám aj o tom, ako tieto všetky prístroje posielajú dáta do jedného centra, odkiaľ sa to všetko monitoruje. Po tejto prehliadke nás zobrali do poslednej pojednávacej miestnosti, kde sa odohrávajú prípady rodinného práva. Sedeli tam tri sudkyne, ktoré nám začali hovoriť o situáciách, keď sa matka s otcom rozvedú a vedú boj o dieťa. Vysvetlili nám, že je to veľmi citlivá téma a každý prípad je úplne iný. Povedali, že v takýchto prípadoch sa už s deťmi v našom veku rozprávajú o tej situácii, pýtajú sa nás na názor. Takéto rozhovory, sa uskutočňujú v miestnosti za sudcovským stolom, ktorá je prispôsobená deťom, aby sa tam cítili príjemne a uvoľnene.
Na záver nám tu miestnosť ukázali, sprievodkyne sa s nami rozlúčili a my sme sa s hlavou plnou nových informácii pobrali domov.